Pred časom som si potrebovala trochu oddýchnuť od odbornej literatúry a školy, a tak som sa rozhodla, že si pre psychický oddych prečítam niečo úplne mimo moje aktuálne povinnosti.
Mám averziu voči knihám plným "fundovaných" módnych rád. Fakt ich neznášam. Po dobrých recenziách som si chcela prečítať knihu So šarmom Parížanky, ale namiesto tajomstva dobrého vzhľadu som objavila svoju averziu k tomuto druhu čítania.
Ukážky z knihy Lekcie madam Chic ma však presvedčila. Kúpila som si ju preto, že táto kniha je o niečom inom ako návodoch typu kúpte si novú drahú koženku, napchajte si ju pod matrac, poskáčte
po nej a ešte na nej mesiac spite, aby ste vyzerali cool. Ako sorry, ale neprosím si...
Ako som spímala, kniha Lekcie madam Chic je iná. Autorka Jennifer L. Scottová spomína ako sa kedysi počas výmenného študentského pobytu v Paríži dostala do aristokratickej rodiny, ktorá ju naučila neopúšťať sa a držať si úroveň.
Úroveň. To je presne to slovo, kvôli ktorému som si knihu kúpila. Ľudí často pozorujem, a tiež aj seba a svoje názory. Sledujem ako sa v živote meníme, prečo postupom času meníme prioritu rôznych vecí a aký celkový obraz to v nás zanecháva. A preto sa čoraz častejšie chvíľkovo zamýšľam, kde začína opúšťanie sa, čo je to mať úroveň (v tomto ponímaní ju chápem ako zdravý stred) a kde už začína snobizmus?
Chcem tým povedať, že sme obklopení nepodstatnými záležitosťami materiálneho života. Ľudia nás posudzujú podľa toho ako sa obliekame, ako vyzeráme. Na jednej strane sme kritzovaný za takéto prezentovanie dokonalého obalu bez vnútornej hodnoty. Na druhej strane sa opúšťame, nevážime si samé seba a obliekame si obnosené, zožmolkované oblečenie a rozchodené tenisky.
Ako je to s vami? Riešite ako vyzeráte vy a prostredie okolo seba? Alebo je to podľa vás povrchné?
Mám averziu voči knihám plným "fundovaných" módnych rád. Fakt ich neznášam. Po dobrých recenziách som si chcela prečítať knihu So šarmom Parížanky, ale namiesto tajomstva dobrého vzhľadu som objavila svoju averziu k tomuto druhu čítania.
Ukážky z knihy Lekcie madam Chic ma však presvedčila. Kúpila som si ju preto, že táto kniha je o niečom inom ako návodoch typu kúpte si novú drahú koženku, napchajte si ju pod matrac, poskáčte
po nej a ešte na nej mesiac spite, aby ste vyzerali cool. Ako sorry, ale neprosím si...
Ako som spímala, kniha Lekcie madam Chic je iná. Autorka Jennifer L. Scottová spomína ako sa kedysi počas výmenného študentského pobytu v Paríži dostala do aristokratickej rodiny, ktorá ju naučila neopúšťať sa a držať si úroveň.
Úroveň. To je presne to slovo, kvôli ktorému som si knihu kúpila. Ľudí často pozorujem, a tiež aj seba a svoje názory. Sledujem ako sa v živote meníme, prečo postupom času meníme prioritu rôznych vecí a aký celkový obraz to v nás zanecháva. A preto sa čoraz častejšie chvíľkovo zamýšľam, kde začína opúšťanie sa, čo je to mať úroveň (v tomto ponímaní ju chápem ako zdravý stred) a kde už začína snobizmus?
Chcem tým povedať, že sme obklopení nepodstatnými záležitosťami materiálneho života. Ľudia nás posudzujú podľa toho ako sa obliekame, ako vyzeráme. Na jednej strane sme kritzovaný za takéto prezentovanie dokonalého obalu bez vnútornej hodnoty. Na druhej strane sa opúšťame, nevážime si samé seba a obliekame si obnosené, zožmolkované oblečenie a rozchodené tenisky.
Ako je to s vami? Riešite ako vyzeráte vy a prostredie okolo seba? Alebo je to podľa vás povrchné?
Komentáre
Zverejnenie komentára